Osobnosti 16. oddielu

Skautovať som začal na jar roku 1998 v 16. oddieli, keď ma na skauting doviedol spolu s mojím bratom náš bratranec, ktorý bol vtedy radcom družiny. Na svoju prvú družinovku do teraz nezabudnem a najmä na hru, ktorú sme hrali, volala sa indiánska palička a skauti ju hrávajú dodnes. Starší brat Ivan začal chodiť ku skautom a ja ešte ako 11 ročný malkáč som sa dostal k vĺčatám, ktoré vtedy viedol nás charizmatický vodca Košti. O rok neskôr som, prešiel ku skautom pri ktorých som zotrval do 8 triedy, keď sme začali spolu s bratom vypomáhať Koštimu s vĺčatami ako radcovia. Vtedy som zistil, že ma príprava programu celkom baví a videl som sa v nej. V ten rok som absolvoval aj svoj prvý tábor v Kubrici pri Trenčíne, po lete nám zanechal Košti vedenie oddielu a neskôr aj zboru. Vtedy sme po funkciách nejako netúžili a skôr sme boli postavení pred hotovú vec, buď skauting v Devínskej Novej Vsi zanikne, alebo začneme makať a trošku skôr dospejeme. Úprimne, pravidelné stretávanie ostalo na mna, Ivanovi a Jančim. Pričom neskôr sa niektorí chalani vrátili, doplnili nás naši spolužiaci a daľší  chalani zase vyrástli. Tým vznikla super partia, poslední "Diabli" šestnástky s ktorými sa stretávame do teraz. Na toto obdobie bezstarostnosti spomínam z celého pôsobenia v skautingu asi najradšej a je pre mňa doteraz veľkou inšpiráciou. 

 

Druhá moja veľká skautská epopeja sa začala v roku 2005. Vtedy som absolvoval lesnú školu, zúčastnil sa pomoci Tatrám a našiel si priateľku v 11. zbore. Po lete sa naše zbory začali zbližovať čo viedlo k spojeniu zborov a ja som sa stal oficiálne od roku 2006 oddielovým vodcom, ktorým som bol do roku 2012. Týchto šesť rokov vedenia oddielu mi doslova zmenilo život, určilo to neskôr moje profesné smerovania s tým, že som sa chcel venovať ľuďom. Najskôr neúspešne ako psychológ a neskôr ako učiteľ. Počas vedenia oddielu mi boli veľkou oporou moji zástupcovia: František Horínek a Patrik Sopóci, ale aj radcovia Jozef Tittel, Braňo Kohn či Peter Šalík, ktorý sa stal oddielovým vodcom po mne. 

 

Počas vedenia oddielu som sa čoraz častejšie zapájal do väčších a zaujímavých projektov, čo vyvrcholilo úspešným kandidovaním na Oblastného vodcu v roku 2009, vedením slovenskej skautskej zahraničnej výpravy v roku 2011 na Svetové skautské jamboree, organizácia stredoeurópskeho jamboree na Slovensku v roku 2012 a  znovuzvolenie oblastným vodcom v roku 2012. 

 

Od roku 2013 som sa oficiálne stal vedúcim 11. zboru Biele Delfíny a túto funkciu zastávam do teraz.

 

Kvaso ma poprosil, aby som niečo málo o sebe napísal a v skratke sa predstavil na našej oddielovej stránke v sekcii osobnosti. Najprv som sa tomu bránil, ale nakoniec som privolil, dostať označenie osobnosť je pre mňa veľký záväzok. najmä voči ďalším generáciám, ktoré si budú túto stránku pozerať. Ja sa ako osobnosť necítim, len môžem skromne konštatovať, že vždy som sa snažil robiť zverené funkcie a úlohy najlepšie ako som vtedy na základe mojich skúseností a vedomostí vedel. 

                  

Chalan ktorý začíal v zbore ešte veľmi mladý ako 6-7 ročný, väčšina ludí ho odpisovala kôli jeho svojskej povahe ale on to dotiahol dosť vysoko, najprv predával svoje skúsenosti Drakom ako radca a neskôr ako 17 ročný sa stal oddielovým vodcom ale iba na dva roky. V Januári dal prednosť škole a svojej kapele v ktorej pôsobí ako bubeník. V zbore ešte stále je ale chodieva len málokedy keďže má toho veľa.

Narodil sa v roku 1997 a svoje skautské kroky začínal u vĺčat ako 5-ročný a vďaka svojej komplikovanej povahe to mal dosť tažké ale jeho účasť na družinovkách a akciách bola takmer 100% svečí o tom aj 4x za sebou vyhral celoročnú súťaž v bodovaní a vyhrával to s prehladom o 50-70 bodov. V roku 2008 presúpil ku skautom pod vtedajšieho vodcu Kocúra kde je dodnes. V roku 2013 sa stal radca družiny Gremlins kde sa mu celkom darí. V súkromnom živote chodí do prvého ročníka na odbornú školu Exnárovu odbor automechanik, ďalej hráva hokej za bratislavský Slovan na pozícii obrancu a v budúcnosti by sa chcel hokejom aj živiť.