Štvordňovka v Hornej Maríkovej

Chillout chata v Hornej Marikovej

27. februára

Dnes odchádzame na našu prvú „roverskú“ štvordňovku. Som zvedaví, čo si nakoniec chalani pripravili, či sa im bude páčiť na chate. Počas týždňa viacerí z nich svoju účasť odvolali, takže ideme v zložení Ja, Dugi, Nabu, Boris a na poslednú chvíľu som sa dozvedel že ide aj Kubo Szabo. Janči prorokoval, že sa to s nimi dvomi, Kvasom a Kubom, nebude dať vydržať tak uvidíme. Ivo a Kvašák mali prísť na chatu skôr, Ivo cestoval z intráku zo Zvolena a Kvašák od deda z Jelenca. Ako sme sa nakoniec dozvedeli, tak Ivo bol neúspešný stopár a chudák Kvašák ho musel čakať pár hodín v Považskej Bystrici.

Na stanicu prišla Kuba odprevadiť aj Sabi, dievča zo 47čky ktorá sa páči Dugimu. Tí traja majú trojuholník ako z juhoamerickej telenovely, ale zároveň sa nám postarali o dôvod na sériu vtipov na Dugiho, či Kubovu adresu. Cesta ubehla pomerne rýchlo aj napriek tomu, že sme až do Trenčína stáli na chodbe a veci mali zložené v niečom čo vyzerala ako sprcha, chalani to pomenovali ako moja kancelária. Počas cesty Kubo zistil, že si zabudol kúpiť k pečivu šunku, tak pri hodinovom prestupe v Považskej Bystrici z vlaku na autobus sme zbehli ešte do obchodu.

Do Hornej Marikovej sme prišli až večer o 17:40. Slnko už dávno zašlo za obzor a nám na cestu do kopca ostávalo posledné denné svetlo. Všetci sa smiali, že ako vodič vôbec vedel kde máme zastaviť, lebo tam nebola žiadna zastávka. Vydali sme sa na 30 minútový výšľap do kopca k drevenici.

Po príchode na chatu sme boli všetci spotení, ale hore nás už čakali chalani s uvareným čajom, čo boľ veľký plus. Kvaso hneď nabehol s informáciami, že ako Ivo stopoval, ako o ňom bolo počuť v rádiu a ako sa nakoniec stavili na pive. Ten chalan nepovie len to čo nevie. Po príchode a ubytovaní, sme sa pustili do prípravy večere aj keď polievka zo sáčku a paštékové chleby s cibuľou nám nedali až tak zabrať. Myslím, že chalanom sa páči aj chata aj prostredie. Trošku divočina bez elektriky a vody v chate, ale inak je to tu romantiky a ako spieva Pali Habera „výberové ticho zo zárukou...“. Po jedle nasledoval krátky úvod k chate a fungovaní. Chalani sa budú musieť o svoje prežitie výrazne pričiniť a s Ivom sme ich informovali, že sa o nich nebudeme starať ako o vĺčatá. Časť programu pozostával z prípravy

dreva na kúrenie, z krátkeho výletu, čítania kroniky ktorú som priniesol alebo z hrania Citadely - spoločenská hra.

Chalani sa v deň príchodu stihli pochváliť, že majú cigary a že či si ich môžu pofajčiť. Vlastne sa ani moc nepýtali, skôr by som povedal, že mi to oznámili. Čo už s nimi, keď som im raz sľúbil, že pokiaľ si zapália v rozumnej miere, tak môžu, tak by som mal slovo dodržať. Len viem, ako to dopadne s doutníkmi: V lepšom prípade bude len niekomu zle, v horšom sa zgrcá. Však potom si to prípadne upracú.

28. februára

Chalani prvý večer trošku vystrájali ako plchy, ktorých sa Kvaso bojí skoro ako rakov a to už je čo povedať. Ráno podľa toho aj vyzerali, veľmi sa im nechcelo vstávať. Jediné čo ich vždy zobudí je čarovné slovo raňajky. Po raňajkách sme si rozdelili robotu. Kubo šiel variť, zvyšok Ivom chystať drevo a ja s Kvasom nakupovať. Z nákupu sme sa vrátili až na obed, pričom Kvaso mi s ruksakom robil šerpu a ja som bol za toho bohatého s peňaženkou. Aj by som mu pomohol, ale nakoľko si bral notebook tak predsa nebudem ja ako mumák nosiť potraviny a jemu bude pol batohu zaberať počítač. Kým sme sa vrátili tak chalani porobili kus práce a Ivo spáchala na okolitých drevinách horno-marikovský masaker motorovou pílou. Dugi pri kopaní novej latríny zlomil skoro všetko náradie, takže s kopaním rýchlo skončili.

Poobede sme leňošili, strieľali zo vzduchovky a chalani si čítali, čo ma veľmi príjemne prekvapilo. Ja s Ivom sme kálali drevo z čerešne, ktorú predtým doobeda napílil motorovkou. Na večeru sme si pripravili kuracie stehná so zemiakmi, ktoré sme piekli na ohni v alobale. Chalani pripravili mali za úlohu pripraviť oheň aj balíčky s večerou. Boris si popri tom stihol spraviť improvizovanú fakľu, napriek tomu že mu horela iba chvíľu, tak je vždy lepšie si niečo vyskúšal spraviť ako keby len pozeral videá a teoretizovať. Po útoku na ryby a kuracie stehná sme Jančiho čakali vo vnútri a spoločne sme si chvíľu čítali veselé príbehy z oddielovej kroniky. Chalani si neskôr išli zapáliť Kubovu cigaru. Nakoniec Jančimu neostalo nič ani zo stehien ani z cigary. Ten prišiel okolo 22:00 pričom hneď vytvoril dva rekordy. Údajne vyšiel kopec za 9 minút a stihol povedať že má nôž za 100 euri. Večer sme si dali jedno kolečko citadely. Ivo odkväcol do postele ako prvý. Chalani zase šramotili ako plchy, snáď ich zmorí aspoň zajtrajší výlet.

1. Marec

Ako prvý vstal Kvaso, ktorý ráno priložil do pece a dal variť čaj, popri tom ešte stihol aj uzemniť Iva. Doobeda sme dokončili robotu zo včera a Kvaso s Dugim išli nakúpiť. Kvaso sa veľmi rýchlo účí, lebo tento krát si spravil šerpu on z Dugiho. Ja som varil cestoviny s omáčkou do ktorej išla kukurica a tuniak. Hlavným cieľom bolo nerozvariť cestoviny. Všetko sa vydarilo a my sme poobede mohli spokojne vyraziť na výlet na Orgoňovu Kýčeru, čo je vyhliadka nad Hornou Marikovou. Chalani škemrali, že chcú ísť do krčmy čo sme razantne odmietli, že do krčmy pôjde len ten kto pôjde aj na výlet. Kubovi sa vybil mobil, takže teraz odpisuje ich spoločnej frajerke s Dugim ešte aj z Dugiho telefónu, čo bolo ďalším námetom na zopár vtipov. Výletík bol kratučký, taký do 10 km ale poskytol nám krásny výhľad na horné Považie, kde sme na obzore videli Malú a Veľkú Fatru. Cestou na chatu sme sa stavili v krčme, tam sme si dali kofolu, niektorí aj s rumom. Chvíľu sme posedeli a všetci sa pripojili na wifinu. Okrem toho, že Kubo si kúpil cigarety, pričom mu chýbalo 0,40 € na cestu, sa nič výnimočné nestalo. Chalani si nekúpili ani frťana, čo ma prekvapilo. Cestou na chatu sa Ivo dohadoval s Borisom o kadečom, taký typický Ivo keď vypije štyri frťany. Janči si na cestu domov k živánskej kúpil ešte dve pivá a sníval o tom ako dorazí hrušku na chate. To ma zase tiež neprekvapilo. Kvaso okrem toho že spratal časť dreva tak ešte aj nachystal živánsku, ale ešte sme ju trošku museli vylepšiť a to najmä poriadnou mariňáckou marinádou. Jednu živánsku sme upiekli v rúre a zvyšné dve na ohni. Večer prišli na radu príbehy starých dedov v mojom a jančiho podaní. po rozprávaní do noci sme hrali citadelu. Nabu aj Ivo znovu zaspali. Trošku sme si robili srandu z Kuba a Dugiho, že Kubo Dugimu prebral frajerku, píše z jeho mobilu a ešte mu Dugi požičá, resp. daruje peniaze na cestu. Túto noc chalani šuchotali podstatne menej.

2. Marec

Ráno bola dojedačka živánskej z plechu, ale niektorí dali prednosť chlebu s džemom, paštékou alebo salámou. Salámu sme mali na cestu, ale chalani si polovicu z nej stihli zjesť na raňajky. Autobus nám odchádza o 12:30, takže sme mali relatívne dosť času na to, aby sme upratali drevenicu, dokončili rúbanie a ukladanie palivového dreva na zimu. Potom sme mali asi tak hodinu až hodinu aj pol voľna, to sme využili na fotenie, strieľanie zo vzduchovky, vyhrievanie sa na slniečku a celkovo takú pohodu pred odchodom. Cesta dole kopcom bola pomerne rýchla, ale nakoľko sme sa poniektorí dosť zablatili, tak pán vodič nás nechal očistiť boty pred vstupom do autobusu. V Považskej Bystrici sa od nás oddelil Ivo, ktorý šiel stopom

do Zvolena. My ostatní sme si išli kúpiť lístky na vlak a s vedomím, že asi celú cestu domov budeme sedieť akurát tak v chodbe na zemi. Kubo ešte vymýšľal na stanici, že by si šiel kúpiť kusovky. Chudák uveril chalanov, že sa dajú kúpiť v staničnom bufete a vrátil sa potom trošku nabručaný. Len neviem, či z toho, že si nekúpil cigarety alebo z toho, že už mal dosť toho ako si z neho robíme srandu. Cesta do Bratislavy trvala dve hodinky a ubehla pomerne rýchlo. Počas cesty sme sa ešte fotili vo vlaku z čoho vznikli pre Jančiho neskôr ďalšie nepríjemnosti. Teda ani nie tak z fotenia, ako z jeho zlozvyku ukazovať fakáče pri fotení. Domov som prišiel unavený, smradľavý, hladný, ale hlavne spokojný, že trojdňovka tak dobra dopadla.

                                                                                                                                                                                      Juraj Lizák- Kocúr