Trojkopčiak

Jarný trojkopčiak  22.3.2014

Zúčastnený: 

Kocúr

Janči

Kvaso

Ja ( Nabu )

Dugi

Kubo

Lukáš

Sebo

Adam

Na tohtoročný jarný trojkopčiak sme sa vybrali už hneď ráno. O cca 10:00 sme sa stretli všetci vyššie spomenutý na hlavnej autobusovej stanici. Kúpili sme si lístky na vlak a keďže oneskorenec Dugi si ho ešte bežal kúpiť, šiel s ním Kubo a veci nechali nám. Zobrali sme ich cestou na nástupište s tým, že ty dvaja určite aspoň ten vlak trafia. Nastupili sme do krásneho vlaku smer Svätý Jur a čakáme na tých dvoch, srandujeme že čo keď nastupili do zlého vlaku a panuje dobrá nálada. Chvíľu po tom čo sa vlak rozbehol zazvoní Kocúrovi mobil a my už sa rehoceme keď nám oznamuje, že tý dvaja naozaj nastupili do zlého vlaku. Na teraz prestanem našich hrdinov spomínať kým sa k nám znova nepripoja. V Svätom Juri bolo naozaj pekné slnečné počasie a Kvaso hneď vytiahol mobil a fotili sme si selfie fotečky :D k tomu si znárodnil moje slnečné okuliare keďže som ich nepoužíval a frajeril sa v nich celý deň. :) Všetky ostatné skautské skupinky sa už vybrali smerom na les, tak sme ich začali sledovať s neoceniteľnou Adamovou znalosťou máp. Našou prvou zastávkou bol vrch Cimbal ku ktorému sme sa predrali cez divokú svätojurskú džungľu. Na mieste nás čakala úloha vo forme lúštenia morzeovky v podaní skautov, ale až o pár zastávok ďalej. Pochod bol neskutočne krásny a uvoľnujúci. Príroda bola nádherná a my sme sa bavili a predbiehali ostatné skautské skupiny. :D Na upevnenie morálky a pochodového tempa, posledný zo skautou niesol sáčok so smeťami ku najbližšiemu kýblu a to boli teda preteky. Ja som musel vláčiť Kubov ruksak ktorý mi pekne spotil brucho kde som ho mal zavesený ale Kvaso bol taký obetavý a trocha mi to odľahčil ( zjedol Kubovi chlebík a malinovku :D ). Na veľkej zastávke Biely kríž sme sa opäť pripojily ku Kubovi a Dugimu ktorý to mali cestou z Rače bližšie už na nás čakali. Dali sme si kofolku v luxusnom 5 hviezdičkovim bufete rozloženom na stole a začal dalsí pochod. Ku druhému kopcu, Hrabovina aby sme tam našli daľšiu úlohu a to papieriky s neviditeľným nápisom napísaním citrónovou šťavou. Zobrali

sme pár so sebou a na najlbližšej zastávke pri prameni začali skauti lúštiť úlohy v morzeovke a citrónovej šťave. Dozvedeli sme sa, že máme spraviť 50 klikov a 200 drepov a zhodli sme sa, že to spravíme až na konci výpravy. Citrónom nám bolo zdelené, že máme so sebou doniesť drevo ktoré bude mať čo najpresnejšie 500 gramov. Tu už sme začínali byť unavený a to hlavne menší ak keď my sme boli rovnako len sme si to nechceli priznať. Na treťom kopci Veľkej Bani sme si vydýchli a začali robiť ďalšie úlohy. Pomocou fľašky vody a motúzu sme vyrobili váhu na 500 gramov a ďalšia šifra nám oznámila úlohu odhadnúť čas za ktorý sa dostaneme do cieľa. Posledná etapa cesty bola ako sen, všetci sme sa tešili na oddych v cieľovej destinácii a potom na cestu domov. Na Stanisku sme neboli sami a dokonca aj 70. ktorú sme celý čas predbiehali bola v cieli pred nami :D . Tam sme sa dozvedeli, že namiesto 50 klikov a 200 drepov sme mali ísť ešte na prvom vrchu 50 krokov po azimute 200 stupňov. :DDD No čo už, nevidalo. Mali sme ako poslednú úlohu vytvoriť operu na tému Den sesterstva no suverenne sme sa na to nepodujali a popili sme radšej trochu čajuj. Potom sme sa už konečne vybrali smerom na autobus do Záhorskej bystrice. Prechádzka cez Slovenské Beverly hills bola, no povedzme unikátna svojimi nehnuťelnostami. Na zastávke sme nastúpili na bus do Blavi a krochkali sme blaženosťou z podareného výletu a vidiny teplej sprchy. :)